SCHUDNÚŤ Ako odstrániť CHUTE na SLADKÉ, SLANÉ a SCHUDNÚŤ

 Bohužiaľ až 8 z 10-tich osôb s nadváhou má problém so sladkosťami. Avšak ak máte radi sladké, nemali by ste si tieto veci úplne zakazovať ani pri chudnutí. Napriek tomu určité obmedzenia by ste vo svojom stravovaní mali spraviť. Nie je sladkosť ako sladkosť, niektoré sú totiž zdravšie, iné sú plné neželaných tukov a cukor z nich priam vyteká. Chute, a to nielen chuť na sladké, veľmi výrazne ovplyvňujú naše stravovanie. Podieľajú sa na stave nášho organizmu a majú vplyv na nekontrolované priberanie na váhe. Človek si to väčšinou neuvedomuje a po čase, keď sa mu už prestane páčiť jeho postava, rozmýšľa ako schudnúť.  Radi by ste schudli, ale máte stále chuť na sladké? Tejto chuti sa dá predísť. Treba dodržiavať odpočinok a vyvážené stravovanie. Väčšina ľudí si sladkosti dokáže ťažko odoprieť. Ak si dáte raz malé množstvo tak druhý krát si dáte trocha znova a už priberáte. Je  dôležité aby sa sladkosti nestali každodennou súčasťou vášho jedálnička. Aby ste svoje chute dokázali skrotiť, musíme vedieť kedy prichádzajú a dostať ich pod našu kontrolu.

Chuť na sladkosti.  Pre mnohých tragická chuť. Človek, ktorý jej podľahne, ľahko získa nadváhu a má problémy schudnúť. Sladké chute rozlišujeme. Vytvárajú v našom tele buď kvalitu, alebo nekvalitu, a podľa toho sa aj cítime. Prirodzená sladká chuť sú polysacharidy - zložité cukry. Zložité cukry majú v organizme určitý zmysel - ak človek skonzumuje zložitý cukor, telo ho štiepi na monosacharid (jednoduchý cukor), ktorý potom spaľuje. Je to jednoduché vysvetlenie tohto procesu. Ale, je tu háčik, telo, pretože je múdre, si polysacharidy rozdeľuje, lebo nevie, či budeme ešte jesť. Aj keď s tým ráta, hovorí si, že čo ak nie. A tak časť polysacharidov ukladá do zásoby. Takže vo chvíli, keď potrebujeme byť veľmi aktívni napr., bežíme na autobus, sa uvoľnia uložené polysacharidy, menia sa v monosacharidy a tie sa spaľujú. Človek si povie, že keď bude jesť jednoduché cukry, ušetrí telu robotu, lebo ich nemusí rozkladať, ale hneď používať. Ibaže telo je zasa o niečo múdrejšie ako človek a urobí to inak. Ráta s tým, že polysacharidy si môže uložiť, a tento proces sa nedá oklamať. Športovci využívajú jednoduchý cukor, ktorý sa dostane do krvi, hneď sa spaľuje a vytvára energiu. To je, síce, pravda, ale ako to vyzerá v skutočnosti? Ak sa jednoduchý cukor dostane do organizmu, pôsobí tam ako agresor. Niežeby ho telo vstrebávalo a spracovávalo dobrovoľne, ale jednoduchý cukor sa tam natlačí agresívne a agresívne pôsobí. To znamená agresívne vytvára energiu, ktorú potom spracovávame buď pohybom, alebo spánkom. Takže človek, ktorý konzumuje veľa jednoduchého cukru, je buď športovec – neposedník, alebo naopak, človek, ktorý rád a dlho spí. Čím viac jednoduchého cukru konzumuje, tým dlhšie spí. V organizme sa, však, deje ešte niečo iné. V momente, keď dáme na špičku jazyka obyčajný cukor alebo med, telo vyhlási poplach. Pozor, prichádza agresor - jednoduchý cukor! Čo urobí telo? Nezávisle na tom, že nám to chutí, ihneď sa snaží cukor zneutralizovať.

A čím sa dá neutralizovať? Najdôležitejšie sú minerály v podobe vápnika, horčíka a zinku, v stopovom množstve aj iné látky. Takže, čo telo robí, keď si dáme na jazyk cukor? Ešte ho ani neprehltneme a už sa rozbieha proces hľadania vápnika, horčíka, zinku. Kde ho telo nájde? S cukrom neprichádza, a tak ho získava z vlastných zdrojov. Ktoré to sú? Sú to zuby, kosti, vlasy, nechty a tkanivo. Z celého tela sa zbiera vápnik, horčík a zinok, posiela ich do žalúdka, čriev a na tej úrovni sa neutralizuje jednoduchý cukor. Teda, človek, ktorý konzumuje cukor, oslabuje sám seba - stráca minerály. A keď sa dnes pozrieme na potraviny, vidíme, že cukor je takmer vo všetkom (polievky z vrecka, konzervy, mäso, mliečne výrobky, nápoje, rôzne koncentráty, sterilizovaná zelenina...). Ak chceme skrotiť a uspokojiť sladkú chuť, musíme jesť obilniny, kde sú polysacharidy, zeleninu, strukoviny a čiastočne aj ovocie.

Ako potlačiť chuť na sladké a postupne schudnúť

  • Jedzte pravidelne počas dňa, večer ľahšie zvládnete aj vaše chute
  • Pokiaľ ste zvyknutý večer pri televízore maškrtiť, tak si nájdite na večer iný program – pri inej činnosti Vás chúťky nedostanú priestor. Činnosti pri ktorých jete sladké, určitý čas nerobte – ľahšie to zvládnete
  • Nenechávajte si doma odložené tajné zásoby – čo oči nevidia, to nezjedia
  • Pite veľa vody a jedzte veľa vlákniny (ovocie a zelenina)
  • Športujte – má to výborný psychologický efekt (predsa si to po pohybe nepokazíte)
  • Pokiaľ to nezvládate, znížte jednotlivé porcie o polovicu (kúpte si 50 gramovú čokoládu namiesto 100 gramovej, s koláčom sa podeľte, nevypite 0,5l koly ale iba 0,3 dcl a podobne).  

Keď sa chcete viac dozvedieť o niektorých výživových doplnkoch na chudnutie a očistu tela, kliknite TU

 

Chuť na slané   Či chudnete, alebo nie, odporúča sa soľ nejesť, alebo jesť ju len minimálne. Soľ v nadbytočnom množstve neprospieva zdraviu a sťažuje Vám Vašu snahu schudnúť. Slané jedlá sú pritom často dráždivo chutné a priam zvádzajú, aby ste ich zjedli viac. Najnebezpečnejšie pre nadváhu sú kombinácia soľ + tuk. Aj slané pokrmy môžu byť kvalitné, alebo nekvalitné. Soľ, teda chlór a sodík, sú prvky pre organizmus nesmierne dôležité. V bežnej strave, v pitnej vode, minerálnych vodách je však týchto prvkov nielen dostatok, ale aj nadbytočné množstvo. Teoreticky by teda človek vôbec nepotreboval soliť. Máme na výber dve soli – morskú a kamennú. Kamenná soľ nie je zlá. Do povedomia ľudí sa dostáva ako zlá z pohľadu makrobiotiky, ktorá ju neodporúča. Odporúča morskú, pretože sa v organizme ľahšie rozkladá. Potrebuje na to menej tepla. Kamenná soľ vytvára zvyškové kryštály, ktoré ničia kĺby, cievy, tepny. Z nášho pohľadu sú obe kvalitné, ale tiež uprednostňujeme, aspoň na začiatku pri zmene stravovania, soľ morskú, práve kvôli tomu, že sa ľahšie rozkladá.
Ak človek konzumuje 2 - 3 roky kvalitné potraviny, upravuje ich zvláštnym spôsobom, tak nie je problém používať kamennú soľ, bez toho, aby to malo negatívny dopad na organizmus. Ibaže toto nie sú všetky soli, ktoré sa používajú. Napríklad, pri výrobe syrov sa používa tzv. ťažká soľ. Sú to zložitejšie vzorce soli, ktoré sa zapracovávajú do syrov. Soľ má vlastnosť sťahujúcu,  preto sa pridáva do syrov, aby sa stiahli a držali pevný tvar. Syr je mliečny koncentrát. V skutočnosti, keď si dáte smažený plátok syra obalený v strúhanke, nezjete iba to množstvo mlieka, ktoré sa prezentuje v tomto tvare, ale v skutočnosti zjete až tri litre mlieka v jednom plátku syra. Čo to znamená? Syr človek zje za päť minút a ešte sa dojedá niečím iným. Keby vypil tri litre mlieka, čo nikto naraz nedokáže, tak už do seba nič iné nedostane. Z toho vyplýva, že zjeme omnoho viac, ako znesieme. A nielenže je to koncentrát, ale je plný ťažkých solí.
Zvyčajne soľ spája. Nie však tak tvrdo ako ťažké soli. Je tu, ale, ešte jedna soľ, ktorá sa bežne používa skoro všade - je to glutaman sodný, v podstate jedovatá látka. Všimnite si varovné nápisy na polievkach z vrecka – nedávať deťom do troch rokov. Prečo asi? Lebo deti na to zle reagujú, zaťažuje im to organizmus. Ale my nemôžeme rozlišovať dieťa a dospelého. Musíme si povedať, že všetci sme ľudia, pretože glutaman sodný pôsobí aj na dospelého človeka. Jeho organizmus je však dosť zničený konzumnými potravinami, preto telo nereaguje tak, ako by malo. Nedá najavo, že glutaman je jed, a že nás otravuje. U detí je to veľmi aktívne. Imunitný systém sa ešte len vytvára, to znamená, okamžite reaguje na všetky jedy, ktoré prídu do organizmu. Takže dospelý človek sa glutamanom tiež veľmi výrazne otravuje. Pretože telo mu to nedáva hneď najavo, proces je pomalý, postupný. Ľudia celý život konzumujú glutaman a potom sa čudujú, že majú problémy so zrastami na hrubom čreve, s dýchaním (bránica nepracuje, ako má), migrénami (extrémne bolesti hlavy), prudkými zmenami nálad, depresiami. 
Je rozdiel v tom, či solíme veľa, alebo málo. V malom množstve nám soľ neuškodí. Naša spoločnosť si však zvykla na konzumáciu veľmi veľkej dávky soli. Maximálna dávka, ktorú môžeme denne skonzumovať je päť gramov, množstvo, ktoré zodpovedá obsahu čajovej lyžičky. Do tohto objemu patrí aj soľ, ktorou si jedlá nielen prisáľame, ale aj soľ, ktorú obsahujú potraviny, ktoré konzumujeme. Nadmerným solením, najmä pri nedostatočnom pitnom režime, neprimerane zaťažujeme obličky, ktoré sa podstatnou mierou podieľajú na zabezpečovaní stability telovej tekutiny. Obličky musia vylučovať soľ, ale pri nedostatku vody ju zároveň zadržujú v organizme a vy sa zavodňujete. Soľ predstavuje závažný rizikový faktor hypertenzie.

Ako obmedziť konzumáciu soli:

  • vyhýbajte sa mäsovým a zeleninovým konzervám, omáčkam a polievkam v prášku,
  • dôkladne si prečítajte informácie o obsahu minerálnych a chemických látok v kúpených výrobkoch, aby ste sa orientovali v množstve soli, sodíka a konzervačných látok,
  • znížte množstvo slaných prípravkov, ako sójová omáčka, polievky v kocke alebo v prášku, cesnaková, cibuľová, zelerová a polievková soľ, kečup, orientálne omáčky, polievkové korenie,
  • používajte veľa čerstvej cibule, cesnak, zeler, mleté sušené korenie bez soli,
  • namiesto údenín jedzte varené alebo pečené mäso,
  • obmedzte spotrebu chipsov, keksov, chrumiek s príchuťou papriky, slaniny, bôčika alebo syra,
  • nikdy nesoľte v priebehu varenia, pečenia, dusenia  alebo smaženia a soľ pridajte do pokrmu po jeho príprave,
  • nedávajte na stôl soľničku.

Chuť na kyslé   Musíme rozlišovať kvalitu kyslosti. Kvalita kyslosti sa pozná jednoduchým spôsobom - všetko, čo je prirodzene fermentované, to znamená, že to skysne (najskôr sladne, potom kysne), je kvalitné. Všetko ostatné, aj keď je kyslé, je nekvalitné. Od toho sa odvíja kvalita, alebo nekvalita potraviny. Môžeme si pripraviť zavárané uhorky, kde používame deko (akési umelé sladidlo s mnohými inými látkami), horčičné semiačko, zeleninu. Pri zaváraní všetko prechádza teplom, takže tam tiež prebieha fermentácia, ale práve preto, že je prítomné umelé sladidlo, vytvára sa kyslosť nekvalitná. Keď sa človek jeden deň napije alkoholu, druhý deň siahne po kyslej uhorke. Ale kyslá chuť je nekvalitná (vytvorená umelo). V tú chvíľu sa síce pečeň a žlčník uspokojí, ale v skutočnosti neposilní, ale zaťaží. Pretože pečeň vytvára také látky, ktoré spracovávajú potravu. Keby sme nemali pečeň, otrávime sa po požití aj toho najlepšieho jedla. Jedine vďaka pečeni všetko, čo existuje v prírode a dá sa jesť, je aj pre nás požívateľné. Keby sme si do krvi injekčnou striekačkou vstrekli vitamíny, minerály alebo výživné látky, zomrieme na prudkú otravu. V tejto forme ich telo neprijíma, jedine vďaka pečeni sa všetko premieňa na stráviteľné látky. Až potom to funguje a zabudováva sa do organizmu. Vďaka umelej chuti – zlej kyslosti – sa síce chuťovo uspokojíme, ale pečeň zaťažíme. Ona to musí stráviť, pečeň akýmsi spôsobom eliminuje z organizmu cukor. Dnes úplne bežne nájdeme v každej domácnosti liehový ocot. Je to obdobná záležitosť – liehový ocot je alkohol a alkohol zaťažuje pečeň, ktorá tvrdne a môže končiť cirhózou. Takže, umelé sladidlá, ktoré sa pridávajú, aby chuť bola sladkokyslá, obyčajný cukor, ktorý sa pridáva napr., do sterilizovanej kapusty, aby bola sladkokyslá, liehový ocot, ktorý sa pridáva do pokrmov, aby boli kyslé, sú látky nekvalitné, teda, pre nás nevhodné. Pečeň potrebuje kvalitnú kyslú chuť – to znamená fermentovanú. Takže, čokoľvek necháme skysnúť, vrátane mlieka, je podstatne lepšie, ako pridávanie liehového octu.Všetko, čo je kyslé, je dobré pre pečeň a žlčník.

Chuť na horké  V konzumnej strave je táto chuť mierne obmedzená - je to hlavne chuť na pečené a údené mäsá. Tieto dve príchute, ktoré sa vytvárajú v konzumnej strave, nemajú vhodné účinky. To znamená, že ak chce niekto skutočne kvalitnú horkú chuť, musí si opražiť napr. obilie skôr, než ho spracuje. Alebo si upečie do hneda zeleninu - petržlen, zeler. A v tejto hnedej farbe sa vytvorí horká chuť, ktorá je kvalitná. Všetko, čo je pražené, prirodzene pečené, je horké. Človek väčšinou používa pečené mäsá. Môžeme povedať, že tu je chuť prirodzená, pretože je to pečené. Ale problémom je výber tukov, alebo samotného mäsa. Pokiaľ má človek oslabené črevá, najmä hrubé, pečené mäsá mu veľmi nepomôžu. Kvalitná horká chuť je obsiahnutá aj v púpavách.

Kto si na desiatu pred obedom dopraje polovičku grepu, urobí toho veľa pre svoju postavu! Prečo? Horké látky obsiahnuté v grepe urýchlia spaľovanie tukov a stabilizujú látkovú premenu cukrov. Grep podporuje látkovú premenu cukrov a telo ich nepremieňa ako zásoby energie do tukov. Charakteristická chuť grepov vytvára horká látka naringin. Pôsobí priaznivo na trávenie, reguluje črevnú činnosť, prečisťuje organizmus a podporuje látkovú premenu. Horkastá chuť ovocia navyše potláča chuť na sladké.

 Chuť na pikantné – ostré, štipľavé.   K pikantnej chuti sa viaže hrubé črevo a pľúca. Ako štipľavé, ostré, môžeme používať veľa druhov korenín. Začneme tým najjemnejším, zázvorom, nasleduje petržlen, zeler a cez štipľavú papriku sa dostávame ku koreniu, čili a feferónkam. Máme, teda, veľkú škálu pikantných chutí. Všimnime si, že všetky majú akýsi spoločný účinok: aktivujú pľúca.
Človek, keď zje niečo pikantné, štipľavé, ústami vdychuje vzduch a rukou si do nich vháňa ďalší vzduch. Je to podvedomá reakcia tela. Ak urobíme nádych, je to veľmi ostré, veľmi pikantné. Takže v tú chvíľu si môžeme uvedomiť, že chuť je na nás príliš silná. Teda, používame pikantné iba v množstve príjemnom telu. Keď skonzumujeme niečo pikantné, mali by sme počas piatich minút mať v ústach aj iné chute. Ak máme neustále štipľavý pocit, bolo pikantnej chute veľa, alebo bola veľmi silná. Ak chceme pikantnú chuť zrušiť, dáme si potraviny s kyslou chuťou.

Všeobecne môžeme konštatovať, že pikantné pokrmy vám pri chudnutí pomôžu. Ľudia, ktorí si  pridávajú úmerné množstvo mletého čili alebo kari korenia do jedla, trpia oveľa menším nutkaním prejedať sa a netrápi ich pažravosť. Toto korenie však pôsobí účinnejšie u tých, ktorí ho nejedia denne. Správne zvolené koreniny podporujú odbúravanie tukov a obmedzujú ich ukladanie v tele, hlavne kari korenie, ktoré je unikátne tým, že podporuje priamo spaľovanie lipidov - tukov. Ak vám karí korenie v pokrmoch nechutí, skúste to s čiernym korením, koriandrom, kmínom, ďumbierom a cibuľou. Cesnak aj keď smrdí, je mimoriadne zdravý a mali by sme ho konzumovať čo najčastejšie. Štipľavé pokrmy totiž zvyšujú metabolizmus a po jedle vás tak rýchlo neprekvapí vlčí hlad. Po ostrom jedle ostanete dlhšie sýty.  I keď pikantné koreniny pomáhajú tráviacemu traktu v jeho náročnej úlohe a znižujú celkový príjem kalórií, nemožno ich jesť nadmerné množstvá a spoliehať sa len na ich účinky.

Keď chcete schudnúť vyplňte tento   FORMULÁR NA CHUDNUTIE (kliknite), alebo si dajte vyhotoviť ANALÝZU VAŠEJ POSTAVY (kliknite)

REKLAMNÉ ODKAZY


  


TOPlist