ZELENINA ako schudnúť

So ZELENINOU ľahšie zvládnete aj CHUDNUTIE. Rady na stravovanie ako schudnúť.

 Ak chcete schudnúť, potom sa zelenina musí stať dôležitou súčasťou vášho denného jedálnička. Čím viac zeleniny jete, tým viac prebytočných kíl stratíte. Musíte si však uvedomiť, že nie z jedného týždňa na druhy, ale za určité obdobie. Aké druhy zeleniny by mali byť súčasťou vašej každodennej stravy? Zelenina obsahuje veľké množstvo výživných látok, vitamínov a minerálov a malý obsah nasýtených tukov a cukrov. Áno, to je presne to, čo potrebujete jesť, keď sa pokúšate schudnúť. Musíte zmeniť štruktúru svojej stravy, obmedziť sladkosti a mastné jedlá, zvýšiť príjem nutrične bohatých a menej kalorických jedál. Neexistuje žiadne obmedzenie množstva zelenej listovej zeleniny, môžete ju konzumovať každý deň. Ostatná zelenina, ako mrkva, karfiol, ružičkový kel a brokolica sú vynikajúcim zdrojom vitamínov a výživných látok. Existuje niekoľko druhov zeleniny a ovocia, ktoré produkujú vysoký obsah energie, na ne by ste si mali pri diéte dať pozor. Medzi ne patria jablká, banány, fazuľa, brokolica a mnohé ďalšie. Snažte sa jesť veľké porcie šalátu (kapusta, špenát, reďkovka a kel) každý deň.

Pridaním zeleniny ako je zeler a uhorka do vášho jedálnička, pomôžete hydratovať vaše telo bez pridania nepotrebných kalórií. Jedením zvýšeného množstva zeleniny môžete vášmu zdraviu iba pomôcť a podporiť svoje chudnutie. Vyhnite sa konzumácii zeleniny obsahujúcej veľa škrobu (zemiaky a repa). Tie majú totiž vysokú koncentráciu sacharidov a mali by sa jesť oddelene od bielkovín a v malom množstve. Je lepšie ich konzumovať v niekoľkých porciách týždenne, ale skúste ich jesť v priebehu dňa v skorších hodinách, aby malo vaše zažívacie ústrojenstvo čas rozložiť ich ešte pred spaním. Konzumácia surovej zeleniny je vynikajúci a zároveň zdravý spôsob ako podporiť vaše úsilie schudnúť. Je dobré, keď zjete pol kilogramu surovej zeleniny za deň. Ak musíte variť zeleninu, varte ju skôr v pare, zachovajú sa tak živiny a vitamíny a radšej ju nevyprážajte.

 Ovocie a zelenina sú bohaté na vodu a tým pádom vám ľahšie zaplnia obsah žalúdka, čím zaženiete hlad a zároveň aj príjem kalórií bude minimálny. Ak budete ku každému jedlu jesť zeleninu, postačí vám z neho oveľa menšia porcia a po jedle budete mať veľmi dlho pocit úplného nasýtenia.  Stačí pre jedlom trocha mrkvy, šalátu, či kaleráb a máte pokoj s prázdnym a škŕkajúcim žalúdkom.V čase olovrantu stále nebudete hladní! Možno neviete, že niektorí ľudia, ktorí držia diétu, obmedzia konzumáciu ovocia a zeleniny. To je dôvod, prečo sú stále tuční a často aj unavení. Tým, že budete jesť správnym spôsobom, budete mať nielen ideálne telo ale zostanete fit po celý deň. Môžete tiež vyzerať lepšie a sviežo, čo sa odzrkadlí na vašej pokožke, pretože koža je vonkajší odraz toho, ako sa staráte o svoje telo.

 Napríklad na večeru si môžete pripraviť čerstvú zelenú fazuľku, miešaný šalát, ananásový melón a grilované kuracie prsia a potom môžete pridať aj nejaké sacharidy (francúzsky chlieb, pečené zemiaky, cesnakovú bagetu). Môžete si myslieť, že je to veľa jedla, áno, ale obsahuje kompletné výživové  zložky pre váš jedálniček.

Avšak dajte si pozor. Mnohí z  vás, ktorí držia diétu a zaháňajú hlad zdravými vecami, ako sú ovocie a zelenina, s odstupom času zisťujú, že im to v ich snahe schudnúť nepomáha. Problém je v tom, že mnohé druhy ovocia podporujú trávenie a po pár minútach po ich konzumácii vyvolajú ešte väčší pocit hladu.  V tomto smere je nebezpečné hlavne zelené jablko, jahody, hrušky a citrusové ovocie. Chuť do jedla podporujú aj marhuľa, banán a lesné plody. Zo zeleniny si treba dávať pozor na papriku, uhorky a väčšinu listovej zeleniny. Neznamená to, že by ste ich mali z jedálneho lístka vylúčiť, dajte si ich však iba ako prílohu k jedlu.

Doporučená denná dávka zeleniny je 3 až 5 porcií denne; ovocia  2 – 4 porcie. Jedna porcia : zelenina = šálka čerstvej zeleniny, pol šálky varenej zeleniny, 3 šálky zeleninovej šťavy (skvelá občasná náhrada vody, ale v zriedení 1:1), jedna paradajka, väčšia paprika, ovocie - jedno jablko, hruška, banán, celá šálka ríbezlí alebo iného drobného ovocia, pol šálky kompótu.  Surová strava v podobe zeleniny a ovocia nielenže nezaťažuje organizmus, ale podporuje aj jeho detoxikačné mechanizmy a zlepšuje obranyschopnosť, teda nadobúda liečivé účinky. Potraviny ako je surové ovocie, listová zelenina sú pod priamym vplyvom slnečnej energie, ktorú počas svojho rastu transformujú a ukladajú. V ľudskom, tele sa táto nahromadená energia pri trávení uvoľňuje a dodáva telu nielen potrebnú výživu, ale aj životodarnú a liečivú energiu. Potraviny, ktoré sú iba zdrojom tepla v tele, nemajú takéto liečivé účinky. Bielkoviny, tuky a uhľohydráty sú síce zdrojom tepelnej energie, označujeme ich aj ako kalorické, no ich liečivé účinky sú minimálne.

Z hľadiska zdravej liečivej výživy je preto veľmi dôležité, aby prijímané potraviny dodávali telu aj dostatok svetelnej energie, ukrytej v surovom ovocí, zelenine a semenách. Účinkom svetelnej energie vznikajú v rastlinách aj vitamíny. Sú to látky, ktoré z hľadiska výživy neposkytujú telu žiadnu tepelnú energiu, ale sú dôležité a nevyhnutné pre metabolické procesy, ktoré zabezpečujú nielen zdravie, ale aj výkonnosť organizmu. Podmienkou zdravej výživy je aj príjem zásaditých potravín. Čím je ich obsah vyšší, tým je aj liečivý a detoxikačný účinok vyšší. Medzi ne patria najmä surové zrelé ovocie, šaláty, na pare upravená zelenina. Ku kyselinotvorným potravinám patria najmä jedlá živočíšne, ale aj chlieb, strukoviny, múka, ryža, margarín, olej, orechy, tvaroh, vločky apod. Ak výživa z kyselinotvorných potravín trvá dlhšie, organizmus vyčerpá svoje zásoby zásad a nevie dostatočne kompenzovať prevahu kyselín. Dochádza k posunu kyselino-zásaditej rovnováhy na kyslú stranu, ktorá je sprevádzaná poškodením funkciami niektorých systémov a hromadení odpadov v organizme. K takýmto zmenám môže viesť vegetariánska strava, ak obsahuje príliš veľa chleba a múčnych jedál vôbec, veľa strukovín, málo ovocia a surovej zeleniny.

Keď sa chcete viac dozvedieť o niektorých výživových doplnkoch na chudnutie a očistu tela, kliknite TU

Konzumácia zeleniny a ovocia preukázateľne znižuje riziko ochorení srdca a ciev, odporúča sa jesť denne päť porcií, a to tri porcie zeleniny a dve ovocia. V lete a na jeseň sú tieto potraviny nielen najlacnejšie, ale aj najlepšie a najchutnejšie, pretože sa nemusia dovážať a neprichádzajú tak o svoju kvalitu, a to vrátane chuti. Uhorka alebo paradajka je rozhodne chutnejšia než tie plody, ktoré vyrástli v skleníku a putujú cez pol zemegule.

Asi by nám chutilo viac sladučké ovocie, ale pozor, zeleninu nie je možné nahradzovať ovocím, a to aj preto, že predsa len je v ňom viacej cukrov a štíhlej línii by to neprospelo. Vyberte si takú zeleninu, ktorá vám chutí, neskôr môžete experimentovať. Pokiaľ sa vám zdá chrúmanie mrkvičky či inej zeleniny príliš jednotvárne, vyrobte si z nej šalát. Ten naviac môžeme ochutiť trochou olivového oleja, či aromatizovaného oleja alebo chuťovo zaujímavými bylinkami. Odpustite si tučnú majonézu, vhodnejšie je dať si klasickú slovenskú zálievku, ktorá sa robí z vody, octu, cukru (sladidla) a soli. Uhorkový šalát si môžete vylepšiť podľa vzoru gréckeho tzatziki jogurtom a cesnakom. Najchutnejšie je posypať si šalát hrubo nastrúhaným ementálom alebo omáčkou z taveného syru – aj ochuteného.
Zelenina je samozrejme zdravšia tepelne nespracovaná, pretože to jej uberá niektoré vitamíny, minerály, ale vláknina pri tepelnej úprave zostane, takže si ju občas môžeme aj uvariť, ogrilovať či podusiť.

Zopár receptov so zeleninou

Cestovinový šalát so zeleninou

Uvaríme jedno balenie cestovín. Tie potom scedíme a ešte do teplých pridáme asi 3 lyžice olivového oleja a balíček mrazenej cukrovej kukurice, ktorú predtým krátko povaríme, alebo sparíme. Jednoduchšie je pridať kukuricu z plechovky – nemusí sa variť. Potom primiešame nastrúhanú veľkú mrkvu, kaleráb, nakrájané paradajky, reďkvičky, papriku (v rôznych farbách) – v množstve a v pomere jednotlivých ingrediencií podľa chuti. Zeleninu nemusíme tepelne upravovať. Nakoniec pridáme strúhaný, či na drobné kocky nakrájaný syr – cca 15 dkg. Môžeme konzumovať ihneď. Pre „mäsovejšiu“ chuť môžeme miesto oleja ochutiť šalát konzervovaným tuniakom. Vyberajte tuniaka naloženého vo vlastnej šťave a nie v olivovom oleji, aby ste sa nepripravili o zdravý rybí tuk!

Letná zelenina so syrom

Do vriacej osolenej vody dáme povariť 300 g brokolice rozobrané na ružičky, 200 g strukov cukrového hrášku (alebo vylúpaných hráškov), 159 g strukov fazuliek, 4 na kúsky nakrájané stonky zeleného zeleru a 4 očistené nakrájané mrkvy. Povaríme asi 2 minúty a scedíme – vývar možno použiť do polievky. Zeleninu potom ochutíme olivovým olejom, okoreníme a prisolíme. Zeleninový šalát posypeme hrsťou drobne nasekanej rokety a syrom – najlepšie parmezánom. Syrové hoblinky utvoríme škrabkou na zemiaky.

Cizrnový šalát so zeleninou

Potrebujeme 300 g cizrny, hŕstku jemne nasekaného petržlenu, 250 g jemne nakrájanej mrkvy na rezance, zväzok nadrobno nakrájanej vňaťovej cibuľky, jednu nakrájanú červenú papriku, 250 g nakrájaných paradajok, soľ, korenie, 4 lyžice olivového oleja a rovnaké množstvo citrónovej šťavy. Cizrnu namočíme deň vopred a necháme v studenej vode nabobtnať. Uvaríme ju domäkka a pred dovarením prisolíme. Scedíme, ešte vlažnú ju ochutíme olivovým olejom, citrónovou šťavou, osolíme a okoreníme. Do už vychladenej zmesi pridáme petržlen, paradajky, cibuľku, mrkvu a papriku a premiešame.

Užitočné rady na prípravu zeleniny

  • Biela zelenina mení po olúpaní farbu, čo je spôsobené oxidačnými pochodmi za účasti enzýmov. Preto pri príprave bielej zeleniny (zeler, karfiol, kapusta) zabraňujeme ich zhnednutiu tým, že vodu, do ktorej ju dávame, trochu okyslíme citrónovou šťavou alebo octom.
  • Červená zelenina (červená kapusta, červená repa a pod.) mení farbu pri styku s kovmi, ktoré oxidujú. Keď ich krájame obyčajným nožom, strúhame alebo melieme, mení sa červená farba na fialovú alebo hnedú; okyslením zelenina opäť sčervená.
  • Dusenú zeleninu solíme o tretinu menej ako varenú, pretože sa v nej uchovávajú všetky minerálne soli (minerálne látky).
  • Karfiol, kel, kapustu a špargľu varíme pod pokrývkou a utierkou zotierame kvapky vody z pokrývky, vyzrážanej z pary, prípadne spočiatku varíme túto zeleninu odkrytú, aby páchnuce látky unikali s parou.
  • Zeleninu nenamáčame, ale iba oplachujeme. Namáčaním sa z nej vylúhujú nielen bielkoviny, ale i cukry, minerálne soli a vitamíny rozpustné vo vode, ako sú vitamíny skupiny B a vitamín C.
  • Zelenina obsahuje vitamíny skupiny B a vitamín C, ktoré na vzduchu ľahko oxidujú. Preto zeleninu na prípravu pokrmov krájame a strúhame až v poslednej chvíli. Zeleninu na prípravu šalátu ihneď miešame s nálevom a podávame.
  • Zelená zelenina hnedne. Pred hnednutím ju chránime, keď ju rýchlo privedieme do varu, čím sa zničia oxidačné enzýmy, ktoré toto hnednutie spôsobujú. Tak varíme špenát, kel a hrášok. Na zmäkčenie vody a uchovanie zelenej farby nikdy nepridávame jedlú sódu, ktorá ničí vitamíny B a C.
  • Zmrazená zelenina potrebuje na zmäknutie kratší čas, pretože už pred zmrazením bola predvarená. Preto ju zbytočne dlho nevaríme.
  • K zelenine pri varení pridávame lyžicu oleja, ktorý veľmi zjemní jej chuť. Okrem toho tuk podporuje uchovanie vitamínov rozpustných v tukoch tak v dusenej zelenine, ako aj v zeleninových šalátoch.
  • Zeleninové konzervy spotrebujeme do 6 až 8 mesiacov. Zelenina v konzervách totiž starne a podlieha chemickým zmenám, ktoré menia jej farbu, konzistenciu i chuť. Dlhým uskladnením sa znižuje najmä biologická hodnota zeleniny.
  • Zeleninové šaláty pripravujeme vždy s trochou tuku. Obyčajne je to jemný šalátový olej, trochu smotany alebo dobrý hovädzí vývar. Pridaný tuk podporuje využitie provitamínu A (karoténu), dodáva šalátu chuť a sýtosť.
  • Zeleninové pokrmy obohacujeme mliekom, tvarohom, syrom a pod. Tak dopĺňame neplnohodnotné bielkoviny zeleniny plnohodnotnými živočíšnymi bielkovinami. Napríklad do bielych zeleninových polievok pridávame trochu smotany alebo nastrúhaný syr.
  • Zeleninový odpad, ktorý vzniká pri čistení a delení zeleniny, ako sú šupky z kalerábov, listy a hlúby karfiolu a kapusty, vňať zeleru a pod. obsahuje ešte minerálne látky. Preto ich umyté vyvaríme a vývar použijeme na polievky, podlievanie mäsa a podobne.
  • Zeleninu dusíme na masle, oleji alebo na margaríne. Časť tuku dávame pred dusením, pretože pomáha udržať vitamín A, zvyšok čerstvého tuku pridáme nakoniec (najmä maslo).
  • Zeleninu na surové šaláty nesparujeme ani neovárame (blanšírovanie). Veľká časť výživných látok sa totiž zo zeleniny vylúhuje už v prvých minútach varenia. Keby sme túto vodu vyliali, ochudobnili by sme zeleninu o tieto látky. Výnimku tvorí tvrdšia zelenina určená na prípravu surového šalátu; vhodné je spariť ju a uvariť v malom množstve posolenej a okyslenej vody, ktorú potom použijeme na prípravu nálevu.
  • Zeleninu pri varení solíme nielen preto, že soľ dodáva pokrmu chuť, ale i preto, že zabraňuje vylúhovaniu solí, najmä vápnika.
  • Uvarenú zeleninu uchovávame tak, že z nej precedíme vodu, necháme ju vychladnúť a krátko pred podávaním ju zohrejeme v pare alebo na troche tuku a mierne podlejeme.
  • Zeleninu varíme tak, že ju vkladáme do vriacej osolenej vody, rýchle privedieme do varu a ďalej pomaly varíme pod pokrývkou. Tým znížime straty vitamínu C a minerálnych látok.
  • Zelenina bude chrumkavá, keď ju budeme dusiť alebo variť čo najkratšie. Tak si zachová vitamíny i minerálne látky a navyše aj chuť. Mala by byť nakrájaná na rovnako veľké kúsky, lebo iba tak môžeme zvoliť najkratší čas prípravy. Ak dáme do hrnca kúsky rozličnej veľkosti, jedny už budú hotové a druhé ešte nie. Okrem toho sa má zelenina variť v čo najmenšom množstve vody.
  • Vodu zo zeleniny nevylievame. Obsahuje cenné vitamíny a minerálne látky a je to výborný základ na polievku alebo omáčku.
  • Zeleninu vyprážame v cestíčku. Aby obal neopadával, nesmie byť zelenina vlhká. Preto ju vopred nenamáčame, ale len utierame. Pripravené kúsky najskôr slabo obalíme v múke a až potom v cestíčku. Pripravené cestíčko necháme pred použitím asi 10 minút stáť. Tvrdšiu zeleninu, ako kaleráb, zeler, karfiol a pod. pred vyprážaním chvíľu ovaríme. Potom ju vyprážame asi 5 až 7 minút. Keď ju neovárame, čas vyprážania musíme predĺžiť na 12 až 15 minút.
  • Zeleninu zhodnotíme tým, že do uvarenej alebo dusenej zeleniny pridáme časti surovej zeleniny nastrúhanej najemno. Tak napr. do upravenej mrkvy, kapusty, kelu a pod. pridáme vždy malú časť surovej zeleniny.
  • Ak zelenina stratí chuť, asi sme ju skladovali pri nesprávnej teplote. Zelenine totiž nevyhovuje priveľmi nízka teplota - nie nadarmo majú chladničky tzv. zásuvky na zeleninu. Ideálna teplota je 6 až 8 oC.
  • Zapekanú zeleninu posypeme na povrchu strúhankou, strúhaným syrom alebo opraženými vločkami a pokvapkáme tukom. Tým sa vytvorí zlatistá kôrka, ktorá je chutná a na pohľad pekná.
  • Zelená zelenina (brokolica, špenát atď.) sa varí alebo blanšíruje na prudkom ohni. Potom ju treba okamžite schladiť v rovnakom množstve ľadovej vody. Vďaka tomuto triku si zachová peknú tmavozelenú farbu.
  • Zelený hrášok nezmení farbu vtedy, keď do vriacej vody pridáme trochu cukru.
  • Zelenina je vodová hlavne vtedy, keď obsahuje veľa vody - ako sú napr. cukiny, baklažány, uhorky či tekvica. Takú zeleninu by sme mali piecť podľa možnosti vo veľkej panvici. Všetky kúsky musia rýchlo prísť do styku s rozpáleným tukom. Okrem toho po vložení zeleniny by sa mala dať teplota ešte zvýšiť. Inak hrozí, že zelenina pustí priveľa vody a bude sa dusiť vo vlastnej šťave. Potom zostane vodová a vsiakne do seba aj tuk z panvice.
  • Karotku alebo mladú mrkvu neškrabeme ani neokrajujeme. Krátko ju sparíme v horúcej vode a potom šupku ľahko stiahneme.
  • Kôpor uchováme na kratší čas, keď ho postavíme žltkastými končekmi do studenej vody, prípadne ho zabalíme do namočenej tkaniny alebo mokrého celofánového vrecúška.
  • Vyzretý baklažán je horkastý. Horkosť odstránime, keď ho namočíme na niekoľko hodín do slanej vody. Očistené nakrájané plody natierame ešte citrónom alebo namáčame do okyslenej vody, aby nehnedli.
  • Štipľavú papriku rozoznáme ochutnaním, nepálivé plody sú väčšinou krátke, s tupým koncom.
  • Papriku olúpeme tak, že ju na platničke alebo na plechu v rúre krátko opečieme a šupku stiahneme tenkým nožíkom.
  • Petržlenovú vňať uchovávame tak, že vrch koreňa s vňaťou odrežeme a postavíme do misky s vodou, ktorú podľa potreby dolievame. Vňať rastie a môžeme ju strihať. Korene môžeme zasadiť aj do piesku a petržlenovú vňať tak dopestovať.
  • Čakanka šalátová tvorí pevné, mierne horkasté puky. Keď chceme horkosť odstrániť, najskôr odrežeme koreň a čakanku na chvíľu namočíme do studenej vody. Škoda však, že takto zeleninu znehodnocujeme. Lepšie je zvyknúť si na jemnú, mierne horkastú chuť tohto šalátu.
  • Kapustný hlúb je veľmi bohatý na výživné látky. Preto ho nevyhadzujeme, ale nastrúhame do kapusty.
  • Hlúb z hlávkového šalátu neodkrajujeme. Je sladký a obsahuje vápnik. Opláchneme ho, nakrájame najemno a pridáme k šalátu.
  • Chren nepáchne, keď ho pred strúhaním nahrejeme. Ak pripravujeme z chrenu omáčku a pod. nastrúhame ho a zalejeme trochou horúcej polievky.

Cesnak

  • Cesnak pri dlhšom uskladnení niekedy zozelenie (je to vlastnosť niektorých odrôd). Aby sme tomu zabránili, rozotierame ho so soľou, pridáme štipku uhličitanu sodného a tak uložíme.
  • Cesnak tak ostro nezapácha, keď ho ponoríme na 5 minút do osolenej vody. Až potom pridávame do pokrmu.
  • Cesnak uchovávame na zimu v tuku. Očistený cesnak (asi 250 g) pomelieme na mäsovom mlynčeku a zmiešame so 100 g soli. Pridáme ho do 100 g rozpusteného stuženého pokrmového tuku, zohrievame a miešame. Keď zmes pení, odložíme ju z ohňa a necháme vychladnúť. Po úprave cesnak naplníme do obyčajných pohárov a dobre uzatvoríme celofánom.
  • Cesnak uchovávame v uhorkovom pohári zaliaty osolenou vodou. Na 1000 ml vody použijeme 300 g soli. Zatrasením vytlačíme z pohára vzduchové bubliny, pohár dobre uzatvoríme a uložíme v studenej a tmavej miestnosti.
  • Cesnakom koreníme až hotové pokrmy, pretože inak strácajú vôňu i chuť.
  • Cesnaková pasta niekedy vydrží až do novej úrody. Pomelieme 500 g zdravého očisteného cesnaku. Dobre premiešame so 150 g soli, naplníme do pohárov so závitovým uzáverom, na povrch dáme vrstvičku soli a viečko dobre upevníme. Pohár zabalíme, pretože cesnaku škodí svetlo. Pri plnení obsah dobre potrasieme, aby v pohári bolo čo najmenej vzduchu.
  • Cesnakový zápach z úst zmizne, keď vypijeme trochu mlieka, pohryzieme zrnko kávy alebo kúsok petržlenovej vňate.
  • Prečo cesnak zhorkne? To sa stáva vtedy, keď ho pridlho pražíme. Preto ho dávajme do panvice vždy len na chvíľu.
  •  Ako sa krája cesnak? Najvhodnejšie je cesnak pretláčať. Ak ho krájame, vždy režeme hrubšie plátky a posypeme ich soľou. Tak sa lepšie uvoľňujú aromatické látky. Potom kúsky roztlačíme nožom naplocho.
  •  Kedy má cesnak jemnú chuť? Keď hrniec alebo misu vytrieme prerezaným strúčikom cesnaku. Alebo keď dusíme v pokrme neolúpaný strúčik a pred podávaním ho z neho vyberieme.

 Cibuľa

  • Cibuľa patrí medzi najpestovanejšie zeleniny, aspoň u nás. Na jej dobré skladovanie má vplyv termín a spôsob zberu a samozrejme správne uskladnenie. Najvhodnejší termín zberu je obdobie, keď majú rastliny listy zalomené v krčku, ale ešte nezaschnuté a zelené. Zber je nevhodný, keď je vňať na rastlinkách úplne zaschnutá. Pred skladovaním je nutné cibuľu vytriediť a poškodené dať nabok. Skladuje sa pri relatívnej vlhkosti 60 až 75 % a pri teplote 0 až 3 0C. Ak teplota klesne pod bod mrazu, nemalo by sa s ňou hýbať skôr ako sa teplota nezvýši. Skladujeme ju v drevených debničkách alebo prepravkách.
  • Cibuľa dráždi oči. Aby sme pri krájaní neslzili, cibuľu najskôr trochu nahrejeme. Pomáha aj krájač cibule, ktorý je v plastickom kryte.
  • Cibuľa nepáchne z úst, keď ju zapijeme dúškom mlieka. Ruky po krájaní cibule opláchneme octovou vodou.
  • Cibuľa nepučí, keď ju dáme na chvíľu do teplej rúry.
  • Cibuľa pučí na jar, vyháňa dlhé jasnozelené výhonky, ktoré pridávame do polievok namiesto pažítky. Cibuľu môžeme položiť na hrdlo užšieho pohára tak, aby jej zaschnuté korienky siahali do vody. O niekoľko dní zapustí do vody korienky a hore začne vyrastať zelená vňať. Takto ju môžeme pestovať a orezávať niekoľko dní.
  • Namrznutú cibuľu prenesieme do studenej a suchej miestnosti, rozložíme a necháme pozvoľna rozmrznúť a uschnúť.
  • Cibuľu nestrúhame na kovovom strúhadle ani nemelieme na mäsovom mlynčeku, pretože v styku s kovom horkne.
  • Cibuľa nevyvoláva slzenie, keď ju najskôr nahrejeme v teplej rúre alebo pri krájaní sa pozeráme do svetla (oheň, lampa).
  • Cibuľu uskladňujeme uviazanú vo vencoch, ktoré vešiame v suchej studenej miestnosti. V pivnici alebo v špajzy na lieskach môžeme uskladňovať len bezchybnú a dobre vytriedenú cibuľu.
  • Cibuľu (alebo cesnak) očistíme rýchlejšie, keď ich na 3 minúty ponoríme do studenej vody. Šupka zvláčnie a netrhá sa.
  • Cibuľový pach z noža odstránime, keď ním prerežeme surovú mrkvu.
  • Biela cibuľa: je najjemnejšia a používa sa na zjemňovanie omáčok alebo nakrájaná na posýpanie rustikálnych chuťoviek.
  • Červená cibuľa: používa sa najmä na dekoratívne účely, napríklad do zemiakového šalátu, ku kaviáru či tatárskemu bifteku.
  • Žltá cibuľa: je najostrejší a zároveň najvšestrannejší druh cibule. Používa sa na dusenie a varenie najrozličnejších mäsových a bezmäsitých jedál.
  • Ako sa správne krája cibuľa? Na krájanie potrebujeme veľkú drevenú dosku. Čím je väčšia, tým ide robota ľahšie. Čepeľ noža by mala byť dlhá aspoň 20 cm. Odrežeme koniec a cibuľu prekrojíme na polovice. Potom ju v smere vlákna narežeme na tenké plátky tak, aby držali pokope iba na špici. Polovicu cibule potom obrátime a krájame proti vláknu - cibuľa sa rozpadne na drobné kocky.
  • Pozor: Ak cibuľu nakrájame neporiadne krížom-krážom, pri pražení zhorkne!
  • Ako sa správne praží cibuľa? Cibuľa by nemala byť nakrájaná na priveľmi drobné kocky, lebo inak rýchlo zhorkne. Keď dostane typickú zlatú farbu, je opražená a chrumkavá. Ak ju necháme na panvici pridlho, zhnedne a zhorkne.
  • Pred pražením cibuľu jemne poprášime múkou.
  • Ako sa robia chrumkavé kolieska cibule? V žiadnom prípade sa nesmú osoliť, inak pustia šťavu a nebudú chrumkavé! Lepšie je nakrájať cibuľu elektrickým krájačom ako ručne, pretože kolieska by mali byť rovnako hrubé.
  • Kolieska cibule posypeme štipkou papriky.
  • Ako sa cibuľa najľahšie olúpe? Na chvíľu je necháme zmäknúť vo vlažnej vode.

 Cukiny

  • Cukina je plodová rastlina, ktorá má pôvod na americkom kontinente, odkiaľ sa v posledných storočiach rozšírila na ostatné svetadiely a hlavne v teplých oblastiach je obľúbenou zeleninou.
  • Cukina je valcovitého tvaru s tmavozeleným alebo mramorovaným lesklým a hladkým povrchom. V posledných desaťročiach boli vyšľachtené aj žltoplodé cukiny.
  • Plody obsahujú až 5 mg karoténu (podobne ako paprika), asi 4 % sacharidov a veľa minerálnych látok.
  • Prvé plody môžeme zbierať za 60 až 65 dní. Po zasadení rastliny rýchle rastú. Za 5 až 6 týždňov sa objavia samičie kvety a za týždeň samčie. Častým zberom nútime rastliny do remontantnosti (opakovanej plodnosti). Z jednej rastliny môžeme zozbierať viac ako 20 plodov a z 10m2 viac ako 100 kg cukín. Najkvalitnejšie sú plody dlhé 15 až 20 cm.
  • Cukiny kupujeme mladé, nie príliš vyzreté plody bez znakov poškodenia. Zabalené do papiera vydržia na chladnom mieste asi 7 dní.

 Fazuľa

  •  Fazuľa je jednoročná rastlina s rozlične sfarbenými plodmi a strukmi.
  • Fazuľa je bohatá na vitamíny, minerálne látky a vlákniny. Má vysokú kalorickú hodnotu - 100 g suchej fazule obsahuje 1255 kJ. Fazuľové struky však majú na 100 g 134 kJ.
  • Mladé struky obsahujú aj niektoré zriedkavé vitamíny, napríklad biotín. Minerálne látky ako je fosfor, draslík, vápnik, magnézium sú v omnoho väčšej miere zastúpené v suchej fazuli.
  • V 750 g suchej fazule je toľko energie ako v 2 kg mäsa, alebo v 34 slepačích vajciach. Môžeme si ju kupovať do zásoby, ale nie na dlhšie ako na 6 mesiacov. Skladujeme ju na suchom a chladnom mieste. Do vrecka či nádoby môžeme vložiť 1 strúčik cesnaku, ktorý odpudí hmyz.
  • Najlepšie je variť fazuľu v pramenistej vode, v ktorej zmäkne oveľa skôr. Voda, v ktorej bola fazuľa namočená sa nemá používať na varenie. Fazuľu varíme dovtedy, kým nepraskne šupka, aby sa uvoľnili látky, ktoré podporujú trávenie. Ak máme k dispozícii veľmi tvrdú vodu na varenie, pridáme do nej 1 čajovú lyžičku sódy bikarbóny.

 Hrach

  • Už v 6. storočí bol hrach rozšírený po celej Európe a patril medzi najdôležitejšie druhy zeleniny. Využíval sa čerstvý alebo ako sušený.
  • Zloženie hrachu sa mení v závislosti od stupňa jeho zrelosti, vždy je to však cenná zložka potravy. Podľa obsahu bielkovín je hrach na prvom mieste medzi zeleninou a po kukurici je najbohatším zeleninovým zdrojom energie. Hrach sa dá zmrazovať, keď ho blanšírujeme v slanej vode, rýchlo ochladíme a dáme do mrazničky. Na kvalitu hrášku má veľký vplyv teplota uskladnenia. Pri teplote -24 oC môžeme hrášok skladovať jeden rok. Pri teplote -12 oC sa však výrazne zhoršuje jeho chuť už v prvých týždňoch uskladnenia. Častejšie sa preto hrach konzervuje v slanom náleve.

 Chren

  • Chren sa začal pestovať v strednej Európe v 12. storočí. Chren sa používa aj ako liečivá droga. Chren nie je náročný na pôdu ani na polohu, najlepšie sa mu však darí na teplých a vlhkých miestach. Zberáme ho na jeseň, postupne až do úplného zamrznutia pôdy. Skladujeme ho pri teplote 0 až 5 oC.
  • Výživná hodnota chrenu sa zakladá na obsahu horčičných olejov s baktericídnymi účinkami. Oleje sú prchavé, majú ostrú arómu a dráždia k slzeniu. Chren sa hodí na konzumovanie k ťažšie stráviteľným jedlám, avšak nie vo veľkých dávkach.

 Kaleráb

  • Kaleráb sa už v 6. storočí rozšíril z Talianska do Európy. Kaleráb obsahuje veľa minerálov a vitamínov, hlavne vitamín C.
  • Kaleráb je dostupný takmer celý rok vďaka rozmanitým odrodám. Kaleráb môžeme konzumovať aj v surovom stave. Kaleráb má v kuchyni široké uplatnenie, používame ho na prípravu polievok, dusený podávame k pokrmom z mäsa a hydiny alebo ho pripravujeme ako bezmäsité jedlo.

 Kapusta

  • Kapustu poznali už ľudia v prvotnopospolnej spoločnosti. Bola to biela listová kapusta, ktorá sa dodnes vyskytuje na pobreží Stredozemného mora. Podrobné návody na pestovanie a skladovanie boli rozšírené už pred 500 rokmi. Červená kapusta je omnoho mladšia, prvá zmienka je až z roku 1821 z Belgicka.
  • Kapusta je dôležitou zeleninou z výživného i dietetického hľadiska, obsahuje veľa vitamínu C, horčičné oleje a sírne zlúčeniny, ktoré pri tepelnom spracovaní spôsobujú charakteristický zápach.
  • Z kapusty sa tradične robí kyslá kapusta, ktorá hlavne v zimných mesiacoch poskytuje dôležitý vitamín C. Na prípravu kyslej kapusty sú vhodné najmä odrody, ktoré dozrievajú neskôr na jeseň.

 Karfiol

  • Karfiol má jemnú chuť, je ľahko stráviteľný a preto vhodný aj pre deti. Obsahuje vitamín C, ale aj menšie množstvo vitamínov skupiny B a karotén. Je významným zdrojom vápnika, draslíka a fosforu. Karfiol, ako ho v kuchyni používame, je vlastne zdužinatelé, nerozvinuté kvetenstvo.
  • Pri úprave musíme karfiol dobre umyť - najlepšie je ho rozobrať na ružičky. Pri varení zalievame karfiol vždy vriacou osolenou vodou, ktorú môžeme potom použiť napríklad na polievku. Karfiol nesmieme variť zbytočne dlho, lebo príliš zmäkne a stane sa príliš mazľavým a stráca farbu. Do vody na varenie karfiolu môžeme nakvapkať trochu citrónovej šťavy alebo octu, aby karfiol zostal biely.
  • Karfiol možno konzumovať aj surový, napríklad vo forme šalátov, alebo ako prídavok do nátierok. Obľúbenými jedlami z tejto zeleniny sú napríklad karfiolové polievky, karfiol varený s maslom alebo omáčkami a karfiol zapekaný či smažený.
  • Hustý karfiol ponoríme na chvíľu do osolenej vody, aby vyplával hmyz, ktorý v ňom môže byť ukrytý. Čo treba urobiť, aby sa karfiol rovnomerne uvaril? Stonky narežeme do kríža. Potom sú ružice i hlúb hotové zároveň.

Samozrejme, dôležité je správne sa stravovať! Po zapojení sa do nášho programu na chudnutie môžete získať jedálne lístky a recepty na chudnutie

Schudnete bez tabletiek a prípravkov na chudnutie. 

SCHUDNITE ZMENOU STRAVOVANIA

Tu sa PRIHLÁSTE na CHUDNUTIE, (kliknite)

UŽ PO TÝŽDNI BUDETE MAŤ MENEJ KÍL a UŽŠÍ PÁS.

NÁVRAT NA NAJNOVŠIE ČLÁNKY O CHUDNUTÍ A STRAVOVANÍ (kliknite)

REKLAMNÉ ODKAZY


  


TOPlist